Sucho prechádza z polí do maštalí. Farmári predávajú zvieratá, pocítia to aj pulty

Sucho prechádza z polí do maštalí. Farmári predávajú zvieratá, pocítia to aj pulty

Sucho sa prelieva z polí do maštalí. Farmári už predávajú zvieratá, prejaví sa to aj na pultoch

Situácia so suchom sa na Slovensku minulý týždeň opäť zhoršila. Výrazné až extrémne sucho zasahuje až 70 percent územia krajiny. Výrazne teplé počasie bez zrážok sa prejavuje na nízkej úrode. Ešte vážnejšia situácia je pri krmovinách, ktorých je nedostatok. Slovenskí farmári musia preto pristúpiť k tomu, že vyradia časť svojich chovov. Buď zvieratá predajú, alebo ich pošlú na bitúnok.

Ohrozených by mohlo byť viac ako desaťtisíc zvierat, vyplynulo z prieskumu, ktorý medzi farmármi robila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Približne polovicu z týchto zvierat tvorí hovädzí dobytok, teda dojnice, teľatá či býky. To môže mať vplyv na dostatok a ceny mlieka aj mliečnych výrobkov. Okrem toho na ceny mäsa, ale aj vajec, keďže ohrozené sú aj ďalšie druhy zvierat.

Na východe celé leto nezapršalo, obraciame sa na všetky smery

Na extrémne sucho doplatí aj farmár Marcel Zelvay z Michalian v okrese Trebišov. Na Východoslovenskej nížine chová 160 kráv a 100 oviec. V lete u nich takmer nepršalo, a preto mu chýbajú krmoviny. Prísť by mohol o desať, ale aj až 50 percent zvierat.

„Je ťažké teraz hovoriť presné číslo. Uvidíme, ako sa nám podarí zabezpečiť krmivo. Obraciame sa na všetky strany,“ hovorí Zelvay. Napríklad na severe Slovenska, kde pršalo viac, majú podľa neho farmári dostatok sena, rovnako by mohol nakúpiť aj v Poľsku. Všetko podľa neho záleží na cene.

Balík sena stojí na Slovensku minimálne dvojnásobok toho, čo vlani, niekde aj trojnásobok. Farmár ešte nevie, či svoj dobytok predá, alebo dá rovno na bitúnok. Aj v tomto prípade je podľa neho rozhodujúca cena. Okrem sena má tento rok menej aj kukuričnej siláže, ktorá sa používa na vykrmovanie, a to približne o 70 percent.

V Amerike už zdraželi hamburgery

SPPK robila prieskum medzi dvesto firmami. Čísla ohrozených zvierat nemusia byť konečné, napríklad aj pre ďalší prepad krmív, ktorý farmy pocítia po konečnom jesennom zbere kukurice. Z toho sa podľa odhadov očakáva až o 40 percent menej úrody než vlani.

„Sucho sa už nekončí iba na poli. To, čo sa začalo ako výpadok úrody, sa prelieva do maštalí. Ak nemáme dostatok krmiva, nemôžeme hovoriť o stabilnej živočíšnej výrobe,“ povedal predseda SPPK Jozef Šumichrast.

Slovensko už teraz dokáže kryť svoju spotrebu mäsa len na zhruba tretinu a pomaly stráca sebestačnosť aj v mlieku. „Sucho je faktor, ktorý môže a pravdepodobne aj bude vplývať na ceny potravín,“ povedal Filip Kužma z Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Problémy so suchom majú už niekoľko rokov aj v Amerike, čo sa prejavuje na cene za jedlo. Aj tu chovatelia nemajú dosť krmiva a predávajú svoj dobytok. Cena mletého hovädzieho mäsa vzrástla v Spojených štátoch v posledných rokoch o osem až 30 percent. Hamburgery sa v USA stávajú luxusným jedlom.

Doterajšie milióny nemusia stačiť

Farmári priznávajú, že bez finančnej podpory budú mať ťažkosti udržať produkciu. Slovenská vláda zatiaľ schválila celkový balík pomoci vo výške 30 miliónov eur. Ďalších 13,15 milióna eur dalo Slovensko na tento účel ako príspevok na drahšie hnojivá a energie. Pre farmárov postihnutých suchom prispela Európska komisia sumou 6,6 milióna eur.

Chovatelia dojníc vyčíslili tohtoročné straty pre sucho a nízke výkupné ceny mlieka na približne sto miliónov eur. Agrárne komory Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska vyzvali začiatkom septembra EÚ na väčšiu podporu producentov mlieka.