Chceš ísť na Erasmus? Šesť najdôležitejších otázok a odpovedí o štúdiu v zahraničí
Chceš ísť na Erazmus? Šesť najdôležitejších otázok a odpovedí o štúdiu v zahraničí
Záujem študentov o zahraničné pobyty každoročne rastie. Vybavovanie budúcoročného Erasmu sa nezačína iba podaním prihlášky – predchádza mu dôkladná príprava, rešerš a vlastná iniciatíva.
Hovorcovia bratislavských univerzít sa zhodujú, že s výberom konkrétnej školy a predmetov sa oplatí začať skôr.
„V prípade študijných mobilít je teraz ideálny čas urobiť si vlastný prieskum zahraničných univerzít, pozrieť si, aké predmety ponúkajú, v akých jazykoch a na akých stupňoch štúdia,“ vysvetľuje hovorca Slovenskej technickej univerzity Juraj Rybanský.
Poradiť sa môžeš so svojím fakultným koordinátorom alebo si informácie dohľadaj priamo na stránke zahraničnej univerzity.
Ako si vybrať tú správnu krajinu?
Pri výbere školy odporúča hovorkyňa Univerzity Komenského Eva Kopecká myslieť najmä na svoje jazykové schopnosti. Nie všade totiž môžeš automaticky počítať s výučbou v angličtine, preto si túto informáciu over ešte pred podaním prihlášky.
Možnosti limituje aj to, s ktorými zahraničnými univerzitami má tvoja škola uzatvorenú spoluprácu. Univerzita Komenského má podpísaných okolo 2 000 takýchto dohôd a je členom univerzitnej aliancie Enlight, v rámci ktorej spolupracuje s 9 partnerskými univerzitami z celej Európy.
Prihlášku môžeš podať väčšinou na tri školy, ktoré si zoradíš od najlákavejšej po najmenej výhodnú. Ak ťa vysnívaná škola neprijme, môžeš ísť na druhú voľbu.
Prorektorka pre zahraničné vzťahy VŠMU Jana Keeble pripomína, že študenti si môžu vybrať aj univerzity, ktoré nie sú v ponuke. Podmienkou je uzatvorenie medziinštitucionálnej zmluvy, tento proces však trvá určitý čas.
Na čo si dať pozor pri výbere predmetov?
Pri výbere zahraničnej univerzity si nezabúdaj skontrolovať predmety, ktoré škola ponúka.
„Dôležité je overiť si, či je možné absolvované predmety počas pobytu uznať ako ekvivalent predmetov na domácej univerzite,“ vysvetľuje hovorca Ekonomickej univerzity Miroslav Horňák.
Ak ti domáca fakulta predmety neuzná, po návrate môžeš mať problém s uznaním celého pobytu.
Juraj Rybanský zo Slovenskej technickej univerzity odporúča výber predmetov vopred konzultovať s domácimi vyučujúcimi a garantmi predmetov.
Kedy si mám podať prihlášku?
Podávanie prihlášok spolu s motivačným listom je spustené od decembra do polovice februára. Presné dátumy sa na univerzitách líšia spravidla len o pár dní.
„Pri pobytoch na štúdium na semester študenti určite nemôžu zmeškať podanie prihlášky do 15. 2. Prihlášky na štúdium na semester v rámci programu Erasmus sa podávajú rok dopredu, pri stážach sa študenti môžu prihlásiť v priebehu akademického roka,“ vysvetľuje Eva Kopecká.
Čo ak chcem vycestovať ešte tento rok?
Ak si minulý rok nad vycestovaním neuvažoval, nemusíš čakať na ďalší školský rok. Univerzity ponúkajú aj krátkodobé stáže či mobility.
„Veľmi obľúbené sú takzvané Blended intensive programmes (Kombinované intenzívne programy), ktoré organizujú vysoké školy v spolupráci s ďalšími zahraničnými vysokými školami. Prihlášku si musia podať najmenej mesiac pred plánovaným vycestovaním,“ vysvetľuje Jana Keeble.
Juraj Rybanský pripomína, že na STU sa v septembri konajú dodatočné výberové kolá pre študentov, ktorí môžu obsadiť uvoľnené miesta. Ak v nich uspejú, na Erasmus môžu vycestovať ešte v ten daný školský rok.
Čo rozhoduje o tom, či ma vezmú, alebo nie?
Univerzity robia výber študentov podľa objektívnych kritérií. Úspešná je väčšina z nich, no každý sa na mobilitu nedostane.
„Najväčším obmedzením je počet dostupných miest v dohodách so zahraničnými partnermi a rozpočet projektu, ktorý univerzita dostáva z programu Európskej únie,“ vysvetľuje Eva Kopecká.
Na Slovenskej technickej univerzite očakávajú v najbližších rokoch čoraz väčší záujem o dlhodobé Erasmus pobyty aj o Kombinované intenzívne programy. Môže sa tak stať, že aj keď spĺňaš všetky kritériá, na Erasmus napokon nevycestuješ pre nedostatok miest.
Čo ma čaká po návrate?
Po návrate domov musíš priniesť dostatočný počet kreditov za predmety, ktoré si v zahraničí absolvoval. Ešte pred odchodom si over, ktoré predmety ti slovenská univerzita uzná a koľko kreditov za ne potrebuješ získať. Zamerať by si sa mal najmä na povinné predmety na svojej domácej fakulte.
Od študentov na dlhodobom pobyte sa očakáva, že si zo zahraničia prinesú určitý počet kreditov. Ak ich nezískajú alebo im absolvované predmety univerzita neuzná, mobilita nemusí byť považovaná za platnú. V niektorých prípadoch môže byť následkom aj to, že po návrate odovzdáš časť finančného grantu.
To, či budeš musieť doma ešte absolvovať skúšku alebo zápočet z niektorého predmetu, závisí od dohody, ktorú si s vyučujúcimi a univerzitou nastavíš ešte pred odchodom. Ak je predmet v zahraničí plnohodnotnou náhradou za predmet na domácej fakulte, po návrate už z neho ďalšiu skúšku ani zápočet robiť nemusíš.
