Mesto, ktoré priťahovalo katastrofy a nešťastia

Nové Mesto nad Váhom priťahovalo katastrofy

Nové Mesto nad Váhom leží presne tam, kadiaľ v minulých storočiach tiahli invázne armády.

Nové Mesto nad Váhom je typickým príkladom mesta, ktoré vzniklo na križovatke obchodných ciest. Región pozdĺž rieky Váh, nazývaný Považie, bol jednou z najrušnejších obchodných oblastí na území Slovenska, keďže samotná rieka sa využívala na dopravu. Križovala ho aj cesta z Moravy.

Názov v preklade znamená „nové mesto na Váhu“, hoci slovo „nové“ nebolo v jeho pôvodnom názve. Osada na tom istom mieste bola zničená v roku 1241 Tatármi.

Zdá sa, že Nové Mesto priťahovalo katastrofy nie na základe osudovej predurčenosti, ale skôr pre svoju polohu. Leží na rovine, blízko veľkej rieky, a keďže armády postupovali Považím, zvyčajne sa ho pokúšali dobyť.

Po Tatároch terorizovali celé západné Slovensko niekoľko desaťročí Husiti. Najväčší úder dostalo Nové Mesto v roku 1599, keď ho napadli Osmanské vojská. Počas tohto útoku bola zničená rozsiahla oblasť okolo mesta a jediným bezpečným útočiskom bol neďaleký hrad Beckov. Neuveriteľných 13 000 obyvateľov regiónu sa vtesnalo do hradu a neskôr rozprávali o rozsahu skazy v regióne.

Neskôr mesto napadol uhorský šľachtic Štefan Bočkaj, po čom ho od jeho povstaleckej skupiny „oslobodila“ cisárska armáda. Akú podobu toto „oslobodenie“ malo, možno pozorovať na hrôzostrašnom počte obetí – 500 – keď armáda Ferdinanda II. vyplienila Nové Mesto.

Táto pohľadnica z roku 1942 zobrazuje malomestský charakter Nového Mesta. Okrem starého mestského kostola nie je vidieť žiadne iné vysoké budovy.