Labioplastika rozdeľuje lekárov, ženám však môže pomôcť

Labioplastika: Riešenie fyzických ťažkostí aj estetických obáv

Labioplastika je chirurgická úprava malých, niekedy aj veľkých pyskov ohanbia. Ženy ju podstupujú obvykle pre fyzický diskomfort pri športe, pohybe a intímnom živote, pre úpravy jazvy po nástrihu pri pôrode, ale v posledných rokoch čoraz častejšie aj z estetických dôvodov.

Práve za nesprávnu predstavu o tom, ako bežne vyzerá ženská vulva, môže okrem iného aj rozšírenosť pornografie. V nej sú tieto časti tela často prezentované v rámci jediného ideálu – dokonale symetrické, hladké, nevyčnievajúce.

Téma tak otvára hlbšiu dilemu: kým zástancovia zákroku hovoria o psychickej aj fyzickej úľave a návrate sebavedomia, kritickejšie hlasy upozorňujú, že ženy sa často len podriaďujú vonkajšiemu tlaku na „vylepšenie“ niečoho, s čím nie je vôbec nič v neporiadku.

Lekárka: Neexistuje normálna a abnormálna vulva

„Neexistuje žiadna normálna a abnormálna vulva. Je tam široká fyziologická variabilita a za svoju prax som nevidela pacientku, u ktorej by som si povedala, že jej vulva nie je normálna,“ hovorí gynekologička Denisa Marcišová.

Ženy, ktoré sa na labioplastiku pýtajú, sú podľa nej obvykle tie, ktoré majú úplne normálne malé pysky, akurát trochu pretŕčajú cez veľké. „Pretože napríklad v porne videli, že v ňom herečky nemajú malé pysky vôbec,“ dodáva lekárka.

Strach z intimity a hanba pred partnermi

Vnímanie vlastného tela ovplyvňuje intímny život. Hovorí to teória a dokazuje to aj prax. „S mojím partnerom sme spolu od sedemnástich. Mali sme aj pauzy, počas ktorých som mala pokus o iného partnera, no vždy pre mňa bolo veľmi náročné dopracovať sa k sexuálnemu styku, pretože som sa za tieto časti tela hanbila,“ priznáva tridsaťdvaročná Dorota.

Keď sa terajšieho partnera pýtala, či mu vzhľad jej vulvy prekáža, ubezpečil ju, že nie. Napriek tomu Dorota bojuje s ťažkosťami pri dosahovaní orgazmu so zapojením druhej osoby. „Aktuálne mám malého syna a dávam si do poriadku úzkostnú poruchu, takže mám celkovo znížené libido, no mám pocit, že je to o veľkej práci mňa so samou sebou. Problém je v mojej hlave.“

Estetický diskomfort bol hlavným spúšťačom aj pre 33-ročnú Radku, ktorá labioplastiku absolvovala pred tromi rokmi. „Zdravotný dôvod tam nebol žiaden. Skrátka mi prekážalo niečo, čo tam podľa mňa nemalo byť,“ hovorí. Výzor vulvy jej znižoval sebavedomie. „Nikdy som nepoznala nijakú ženu, ktorá by niečo také riešila, a ani v porne sa to veľmi často nevidí.“ Aj ona sa, rovnako ako Dorota, pre nízke sebavedomie vyhýbala sexuálnemu kontaktu s mužmi.

Samotná operácia sa podľa Radky dala zvládnuť a trvala asi dve a pol hodiny. Náročnejšie bolo hojenie, ktoré pre zápaly a antibiotiká trvalo až štyri mesiace. „Vo výsledku to však hodnotím ako dobré rozhodnutie, aj napriek komplikáciám po operácii. Zdvihlo mi to sebavedomie, pri intímnych záležitostiach sa cítim uvoľnenejšie a z hlavy som vypustila niečo, čo ma roky trápilo,“ hodnotí.

Keď to tam dole bolí, odiera sa a zapaľuje

Zatiaľ čo na jednej strane je labioplastika vnímaná ako estetické riešenie, na druhej strane ju zvažujú a podstupujú ženy, ktoré trápia vážne zdravotné a funkčné problémy – či už cítia diskomfort pri športe alebo v určitom oblečení, prípadne keď majú ťažkosti po hojení po pôrode.

Miroslava (33) zákrok zvažovala pre defekt po pôrode. „Mám priečne roztrhnutú labiu, ktorá nezrástla ani napriek šitiu. Konzultovala som to s viacerými gynekológmi. Po pôrode sa často stáva, že pysky nezrastú, keďže oblasť veľmi krváca a hojenie je problematické. Dlho som zvažovala opravu, nakoľko ide o indikovanú vec, ale stále nie som presvedčená. Prípadné nežiaduce účinky ma desia viac ako mať tri labiá.“

Spor odborníkov: Zbytočné riziko alebo legitímny problém?

Pre komplexný pohľad redakcia oslovila aj odborníčku na estetickú chirurgiu, Jozefínu Škulavíkovú, ktorá labioplastiky roky vykonáva. Priblížuje benefity aj riziká zákroku a vysvetľuje, že pri tejto intímnej téme sa perspektívy gynekológov a plastických chirurgov zásadne líšia. „Ako lekárka sa v praxi riadim najmä funkčnými ťažkosťami pacientky a snahou vrátiť jej plnohodnotný život bez bolestí a obmedzení.“