Choval motýle v izbe, za nimi do Afriky. V pralese zažil šok ako z Avatara
Choval motýle vo svojej izbe, potom vyrazil za nimi do Afriky. V kamerunskom pralese zažil šok ako z Avatara
Iba dvadsaťročný Jozef Adamek z Bieleho Kostola pri Trnave sa už roky venuje chovu motýľov. Vlani sa prvýkrát vybral na expedíciu do afrického Kamerunu, kde ulovil vzácne druhy putujúce do múzeí v Bratislave, Trnave a americkom Texase. Do Kamerunu sa tento rok vrátil.
Na výpravu získal grant od českej organizácie Young Talents Foundation a podporila ho aj organizácia Cameroon Ark.
Francúzština nestačila, pomáhal si prekladačom
V Kamerune sa hovorí najmä po francúzsky, no s miestnym dialektom rozumejú často iba domáci. Jozefovi preto neraz pomáhal prekladač v telefóne. Do hlavného mesta Yaoundé priletel v prvej polovici júna. Tentoraz ho privítalo výrazne daždivejšie počasie.
„Bolo to, akoby som tam bol prvýkrát. Kadiaľ som minulý rok chodil bosou nohou, tentoraz boli mláky veľké ako jazierka. Prejsť cez ne často znamenalo prebrodiť sa po pás vo vode,“ opísal.
Biely človek? Ten musí mať peniaze
Farba pokožky tam podľa jeho slov často automaticky znamená predstavu o bohatstve. „Veľa ľudí odo mňa očakávalo, že som priniesol kufor plný peňazí na rozdávanie,“ povedal.
Mimo hlavného mesta sa podľa neho život výrazne odlišuje od európskej reality. „Kamerun je divočina. Na istoty akéhokoľvek druhu tu môžete zabudnúť.“
Býval v dedinke Obout, približne tri hodiny autom od Yaoundé, spoločnosť mu robil miestny sprievodca Lucien. „Ľudia sa tam nenaháňajú tak ako u nás, sú veľmi ochotní pomôcť a nemajú problém rozdeliť sa,“ hovorí.
Stovky druhov a možno aj nové objavy
„Videl som stovky krásnych druhov motýľov, chrobákov, vtákov, mravcov. Naozaj krásnu biodiverzitu Kamerunu.“ Z expedície si priniesol množstvo materiálu, ktorý bude ešte dlhé mesiace spracúvať.
„Objavili sme nové druhy pre vedu, ale na tom ešte musím zapracovať a potvrdiť si, že pred nami ich už niekto neobjavil.“ O jeho exempláre prejavili záujem inštitúcie z Prahy, Malty, Turecka, USA a Slovenska.
Ako vo filme Avatar
Počas expedície bol svedkom masívneho výrubu pralesa. „Išiel som krásnou cestičkou po pralese, keď sa tu zrazu z ničoho nič vynoril obrovský pracovný stroj, ktorý valcoval všetko, čo mu prišlo do cesty.“
Od miestnych sa dozvedel aj o konfliktoch medzi ťažiarskymi spoločnosťami a ľuďmi, ktorí sa snažia prales chrániť. „Dozvedel som sa, že ťažiarskym spoločnostiam často neprekážajú ani domáci či domorodé kmene, ktoré ťažbe bránia. Jednoducho sa stratili.“
Dni úplne odrezaní od sveta
Navštívil aj Národnú rezerváciu Dja. Niekoľko dní tam žili úplne odrezaní od okolitého sveta. „Jednu noc oproti nám v dome chytili veľkú kobru. Ak by sa vplazila do stanu k nám a ostala by niekde v spacáku, rána by ste sa už nedožili.“
So domácimi si pochutnal na dikobrazovi, kurati či sumčekoch. „Bol som u nich doma, bol som na pár dní spätý s ich kultúrou. Bol som skrátka jedným z nich.“
„Kúpili sme si pečivo a nejakú nátierku v stánku vedľa cesty. Keď sme jedli, deti z rezervácie sa postavili okolo nás a zbierali omrvinky zo zeme. Je tam neskutočná chudoba. Podelili sme sa s nimi o to, čo sme mali. Určite sa tam vrátim. Chystám sa priniesť nejaké oblečenie,“ dodal.
Už od detstva
Jozef mal už od detstva silné puto s prírodou. Postupne ho najviac očarili motýle. Vyštudoval odbor veterinárne zdravotníctvo a hygiena cudzokrajných zvierat v Trnave, neskôr nastúpil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, no po dvoch mesiacoch zo školy odišiel.
Chov motýľov, ktorý kedysi začínal vo svojej izbe, dnes prevádzkuje v samostatnej miestnosti. Ako prvému na svete sa mu podarilo odchovať a zdokumentovať jednotlivé vývojové štádiá dovtedy neopísaného druhu motýľa z čeľade Saturniidae, rodu Gonimbrasia, pochádzajúceho z Afriky.
S expedíciami plánuje pokračovať. Nabudúce by už nechcel byť iba účastníkom, ale aj sprievodcom. Pripravuje tiež prednášky o tejto málo známej časti sveta.
