Prečo sa Paríž pridal k Slovensku pri blokovaní sankcií? Dôvodom sú väznení Francúzi
Prečo sa Paríž pridal k Slovensku pri blokovaní sankcií? Dôvodom majú byť Francúzi väznení v zahraničí
Členské štáty EÚ mali v pondelok posledný deň na predĺženie sankčného zoznamu voči ruským občanom a firmám. Tento plán nečakane zmaril odpor Slovenska a Francúzska, ktoré sa mali spojiť v požiadavke, aby bol zo zoznamu vyradený rusko-uzbecký miliardár Ališer Usmanov.
Individuálne sankcie boli preto nezvyčajne predĺžené len o jeden týždeň namiesto navrhovaných 12 mesiacov. Hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ uviedol, že lídri si tak vytvorili dodatočný priestor na rokovania.
Podľa bruselských médií s odvolaním sa na diplomatické zdroje dôvody zmeny názoru Paríža ostali nejasné. Francúzska delegácia uviedla len to, že pre ňu súvisí so samostatnou otázkou týkajúcou sa národnej bezpečnosti.
Francúzsky diplomat povedal, že by radi pozitívne reagovali na medzinárodných partnerov, ktorí sa na nich obracajú v súvislosti s pánom Usmanovom. Nepriamo tak potvrdil záujem o jeho vyradenie. Slovensko sa k požiadavke oficiálne nepriznalo, hoci za ňu lobovalo už v marci.
Podľa predstaviteľov EÚ a diplomatov Paríž nalieha na vyradenie Usmanova, aby zabezpečil prepustenie nešpecifikovaného počtu francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Ten je blízkym spojencom Uzbekistanu, z ktorého Usmanov pochádza.
Táto údajne navrhovaná výmena väzňov má byť podmienená súhlasom celej 27-čky so zrušením sankcií na Usmanova. Francúzsko odmietlo informáciu komentovať.
Reakcie európskych partnerov boli zjavné. Podľa bruselských portálov u nich tajomná francúzska otočka vyvolala veľké rozpaky a nevôľu. Jeden z diplomatov prirovnal prístup Paríža v štýle niečo za niečo k taktike maďarského expremiéra Viktora Orbána.
Ďalších predstaviteľov malo popudiť, že má k ústupkom voči Rusku prichádzať práve v čase, keď piatym rokom vedie vojnu proti Ukrajine a podniká čoraz agresívnejšie hybridné útoky aj na území EÚ.
Diplomati upozorňujú na vytvorenie nebezpečného precedensu. Ak to Francúzsko presadí, aj ostatné krajiny prídu s vlastnými oligarchami, ktorých budú chcieť vyčiarknuť zo sankčného zoznamu, uviedol jeden z nich.
Holandský europoslanec Thijs Reuten dodal, že nechcú vysielať signál, že ak ste ruský oligarcha, ktorý sa chce dostať zo sankčného zoznamu, mali by ste držať niektorých Európanov ako rukojemníkov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky na X uviedol, že sa o situácii rozprával s prezidentom Macronom. Členské štáty budú o zozname debatovať aj dnes.
Okrem predĺženia doterajších sankcií voči vyše 3-tisíc ruským subjektom majú navrhnúť rozšírenie zoznamu aj o ďalších 1 600 mien.
Slovensko pôvodne prišlo na rokovania s dvomi požiadavkami. Presadzovalo, aby sa sankcie nepredĺžili o rok, ale len o šesť mesiacov, a zároveň malo zopakovať požiadavku o vyradenie dvoch mien zo sankčného zoznamu.
Vláda svoju súčasnú pozíciu odmieta komentovať. Prvú z požiadaviek nepriamo potvrdil premiér Robert Fico počas minulotýždňového stretnutia lídrov V4 v Bratislave, kde uviedol, že sa rokuje o tom, na ako dlho majú byť sankcie predĺžené.
Rezort diplomacie medializované informácie nevyvrátil ani nepotvrdil. Odvolal sa na to, že diskusie majú neverejný charakter.
Obe zo slovenských požiadaviek už majú precedens. Pri sankčných balíkoch už členské štáty v júni pristúpili k ich predĺženiu zo šiestich na 12 mesiacov. Vláda zároveň už v minulosti bojovala o vyškrtnutie mien zo sankčného zoznamu, naposledy v marci. Spolu s Orbánom sa zasadzovala aj o vyradenie Michaila Fridmana.
Podľa vládneho zdroja sa Slovensko otvorilo možnosti predĺženia sankcií na rok, ak sa zo zoznamu vyškrtne aspoň jedno z požadovaných mien.
Usmanov je podľa úradného vestníka EÚ z februára 2022 prokremeľský oligarcha s mimoriadne úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina. Podnikateľ uzbeckého pôvodu dlhodobo právne namieta svoje zaradenie na sankčný zoznam a odmieta označenie oligarcha.
Izraelsko-ruský podnikateľ Michail Fridman je hlavný akcionár Alfa Group, do ktorej patrí aj ruská banka Alfa Bank. Podľa EÚ má silné väzby na Putinovu administratívu.
Na vyradenie Usmanova zo zoznamu tlačili aj Turecko, Azerbajdžan a tri stredoázijské republiky. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poslal 2. marca list priamo Ficovi, v ktorom ho žiadal o podporu zmeny v zozname.
Marcový apel napokon Slovensku nevyšiel a ani jeden z miliardárov zo zoznamu vyradený nebol. Sankcie boli predĺžené na poslednú chvíľu pred ich vypršaním 15. marca. Vyškrtnuté boli len dve osoby, Maja Bolotova a holandský podnikateľ Niels Troost.
Ficovej vláde sa už v minulosti podarilo presadiť vyradenie európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka. Na sankčný zoznam bol pôvodne zaradený v lete 2022 za podporu záujmov Kremľa pri jeho agresii voči Ukrajine.
