Zakladatelia Slovenska po roku 1989 čelia najťažšiemu obchodnému rozhodnutiu

Prvá veľká vlna odovzdávania rodinných firiem na Slovensku

Na Slovensku sa začala prvá veľká vlna nástupníctva v rodinných podnikoch. Zakladatelia mnohých spoločností, ktoré vznikli po roku 1989, tak stoja pred ťažkým rozhodnutím, komu zveriť celoživotné dielo. Mnohí budovali svoje firmy od nuly a nemali pripravené plány, ako sa v pravý čas stiahnuť. Teraz čelia výzve, ako odísť z podniku, ktorý založili, bez toho, aby ho oslabili alebo rozdelili rodinu.

„Najväčšou prekážkou zvyčajne nie je legislatíva ani ekonomika, ale ľudská psychológia,“ hovorí Jiří Jemelka, zakladateľ JPF Czech a JPF Slovakia, ktorý sa špecializuje na interim manažment a profesionalizáciu riadenia spoločností.

Mnohé rodinné podniky v západnej Európe sa tejto otázke venujú už dlho a často prešli niekoľkými generačnými výmenami. Na Slovensku aj v Českej republike, ktoré boli do roku 1993 jedným štátom, však mnohé rodinné firmy vznikli až po páde komunizmu v roku 1989 a prvú veľkú vlnu nástupníctva zažívajú teraz, keď sa zakladatelia po takmer štyroch desaťročiach sťahujú. Chýbajú im zavedené pravidlá, rodinné rady a ústavy, ako aj miestne príklady, ktoré by mohli sledovať.

Odborníci tvrdia, že jednou z najčastejších chýb zakladateľov je, že sa touto otázkou začnú zaoberať príliš neskoro – až keď sa rozhodnú odísť, ochorejú alebo zistia, že nemajú nikoho, kto by firmu prevzal. Jemelka upozorňuje, že pripraviť nástupcu, vybudovať druhú vrstvu manažmentu a presunúť rozhodovacie právomoci za jeden či dva roky je prakticky nemožné.

Firma sa mení, rodina tiež

Nástupníctvo však nie je len o výbere nového generálneho riaditeľa. Mení sa autorita, rozhodovanie aj postavenie jednotlivých členov rodiny. „Najväčšou chybou je, že rodiny považujú nástupníctvo za právny alebo organizačný proces,“ hovorí Erika Madari Matwij, expertka na rodinné podnikanie a zakladateľka Inštitútu rodinného podnikania. „V skutočnosti ide predovšetkým o vzťahy.“