V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedie dvojica z opozície, tretí je Uhrík
V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedie dvojica z opozície, tretí je Uhrík
V rebríčku dôveryhodnosti politických lídrov vedú dvaja opoziční politici, tretí je Milan Uhrík. Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia. Online prieskum bol realizovaný v dňoch 2. až 7. septembra na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov starších ako 18 rokov.
Respondentom bola položená otázka: „Ako veľmi dôverujete alebo nedôverujete predsedom týchto politických strán?“
Gröhling a Šimečka na čele rebríčka
Na čele rebríčka sa umiestnil predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita Branislav Gröhling, ktorému celkovo dôveruje 33,1 percenta respondentov. Za šéfom liberálov skončil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorému celkovo dôveruje 32,8 percenta opýtaných. Zároveň mu však „úplne nedôveruje“ 47,1 percenta opýtaných, v prípade Gröhlinga túto odpoveď uviedlo 37,4 percenta opýtaných.
Tretiu priečku obsadil predseda mimoparlamentného hnutia Republika Milan Uhrík. Rovnako ako Šimečkovi mu dôveruje celkovo 32,8 percenta opýtaných.
Fico štvrtý, Matovič piaty
Štvrtým najdôveryhodnejším predsedom politickej strany je podľa prieskumu predseda strany Smer a súčasný premiér Robert Fico. Celkovo mu dôveruje 27,1 percenta opýtaných. Predseda Smeru má zároveň najvyšší podiel odpovedí „úplne nedôverujem“, a to 55,6 percenta.
Piate miesto obsadil predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Skôr alebo úplne mu dôveruje 26,6 percenta opýtaných. Úplne mu nedôveruje 50,8 percenta respondentov.
Za Matovičom skončil predseda opozičného Kresťanskodemokratického hnutia Milan Majerský. Celkovo mu dôveruje 26 percent účastníkov prieskumu, odpoveď „úplne dôverujem“ zvolilo 3,6 percenta z nich. V Majerského prípade tiež 13,7 percenta opýtaných odpovedalo, že ho nepozná.
Siedme miesto obsadil predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď, celkovo mu dôveruje 24,7 percenta respondentov. Nedôveruje mu celkovo 62,2 percenta účastníkov prieskumu.
Za Naďom sa umiestnil predseda koaličnej strany Hlas Matúš Šutaj Eštok, ktorému vyjadrilo dôveru celkovo 22,5 percenta opýtaných. Celkovo mu nedôveruje 68,2 percenta respondentov.
Na konci rebríčka Danko, Kollár a Gubík
Rebríček uzatvára predseda najmenšej koaličnej strany a dvojica predsedov mimoparlamentných subjektov. Tretí od konca skončil predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Dôveruje mu celkovo 17,7 percenta respondentov, kým nedôveru mu vyjadrilo celkovo 74 percent účastníkov prieskumu.
Za Dankom skončil šéf mimoparlamentného hnutia Sme rodina Boris Kollár s dôverou 16,8 percenta opýtaných. To, že mu skôr alebo úplne nedôveruje, uvádzalo celkovo 77,5 percenta respondentov.
Poslednú priečku obsadil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému celkovo dôveruje 4,2 percenta opýtaných a nedôveruje mu 33,2 percenta. V Gubíkovom prípade ale 58,4 percenta respondentov uvádzalo, že ho nepoznajú.
Najvýraznejší posun u Uhríka
Ako uvádza agentúra NMS Market Research Slovakia, najvýraznejší posun v miere dôveryhodnosti zaznamenali v porovnaní s májovým meraním u predsedu Republiky Milana Uhríka, a to o 3 percentuálne body.
„Tento výsledok ide ruka v ruke s rastúcim trendom hnutia, ktorého je predsedom,“ uvádza agentúra. Doplnila, že predsedovia SaS a PS majú rovnakú dôveru respondentov i napriek tomu, že voličská podpora pre ich politické subjekty sa výrazne líši.
„Pri hlbšom pohľade do dát toto zistenie nie je prekvapením. SaS disponuje volebným potenciálom na úrovni 15 percent a takmer každý nerozhodnutý opozičný volič ju má vo svojom balíčku zvažovaných strán,“ vraví spoluautor prieskumu Michal Mislovič.
Od posledného merania si o 2 percentuálne body pohoršil predseda koaličnej SNS Andrej Danko, no u predsedov ostatných koaličných strán prieskum nezaznamenal podobné posuny v dôvere.
Významné rozdiely medzi skupinami
Zo sociodemografického hľadiska potvrdzujú výsledky prieskumu významné rozdiely v predstavách jednotlivých skupín obyvateľstva o fungovaní spoločnosti. Dôveryhodnosť lídrov opozície je založená najmä na voličoch s vysokoškolským vzdelaním a vyšším príjmom, obzvlášť to platí o Šimečkovi.
Vysokú mieru dôvery má aj medzi obyvateľmi Bratislavského kraja (47 percent), a tiež v najvyššej príjmovej skupine (57 percent). Podobne je na tom aj Gröhling, ktorému nadpriemerne často dôverujú vysokoškolsky vzdelaní ľudia (47 percent) a voliči s vyššími príjmami (49 percent).
„Opačný obraz ponúkajú lídri, ktorých dôvera stojí na starších voličoch. Najvýraznejší generačný rozdiel vidíme pri Robertovi Ficovi: zatiaľ čo medzi seniormi (65+) mu dôveruje 44 percent, medzi mladými vo veku 25 až 34 rokov je to len 10 percent. Na dôvere medzi staršími voličmi stavia aj Milan Uhrík (55 a viac rokov, 44 percent),“ uvádza agentúra.
„Dôveryhodnosť predsedov strán zostáva relatívne nízka. Najdôveryhodnejší líder stále neprekročil hranicu jednej tretiny populácie a až 13 percent opýtaných nedôveruje ani jednému z nich,“ uzavrel Mislovič z NMS.
