Čierna nad Tisou: nostalgia za socializmom a miesto, odkiaľ by Šimečka odišiel

Na východ od raja. V Čiernej nad Tisou cítiť nostalgiu za socializmom

„Na východ od raja,“ odpovedá na otázku, ako sa tu žije, čašníčka roznášajúca denné menu v jednej z dvoch reštaurácií v meste. Stojí 6,50, čo je v porovnaní s košickými cenami príjemná zmena.

Čierna nad Tisou znie pre nevýchodniarov takmer exoticky. Mesto je usadené v juhovýchodnom cípe Slovenska. Od roku 2001 ho opustila štvrtina obyvateľov. Nachádza sa pár kilometrov od Ukrajiny a hranice Schengenského priestoru a Európskej únie. Z juhu ju lemuje hranica s Maďarskom, tvorená korytom rieky Tisa. Tento rok oslavuje 80 rokov.

Na zelenej lúke

Čierna nad Tisou bola založená v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovaru medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Prví stavbári prišli v roku 1947, mestom sa stala až v roku 1969.

„Zo začiatku to bola len Čierna, ale myslela sa obec Čierna, ktorá má dlhšiu históriu. Mesto vzniklo tým, že sa osekali katastre troch okolitých obcí a doteraz sa s tým boríme,“ hovorí prednosta mestského úradu Peter Brázda.

Úrad aj jediné námestie sa nachádzajú na Námestí pionierov. Problémom sú nevysporiadané pozemky vo vlastníctve štátu a v správe železníc.

Vyľudňovanie

V roku 1990 dosiahol počet obyvateľov v meste svoje historické maximum – takmer 6 000 obyvateľov. Odvtedy čelí výraznému úbytku. Podľa sčítania z roku 2021 žilo v meste vyše 3 500 obyvateľov.

„Dá sa povedať, že vzniklo len ako obslužné zázemie pre železnicu. Tým, že voľakedy bola technológia iná, bolo treba ľudskú pracovnú silu, všetko sa robilo manuálne,“ pripomína Brázda. Potom prišli 70. a 80. roky a nová technológia, čo znamenalo začiatok pomalého odlivu.

Dominantná železnica

Architektúra mesta je na slovenské pomery unikátna, pretože ide o jedno z dvoch miest na Slovensku, ktoré vznikli až po druhej svetovej vojne. Dominantou je areál železničnej stanice a prekladiska, ktorý zaberá plochu až 10 kilometrov štvorcových.

Na železnici fungujú aj súkromné spoločnosti s modernými výklopníkmi. „Celé to obsluhujú štyria ľudia a dokáže to preložiť kvantá tovaru, takže dnes je potreba manuálnej práce nízka,“ vysvetľuje prednosta. Železnica je stále významným zamestnávateľom, pracuje tu približne 1 200 – 1 500 ľudí, kedysi to však bolo 4 000.

Bez pozemkov

Pre mesto sú typické nízke bytovky roztrúsené pri železnici. Súžitie majority s minoritou nie je podľa prednostu problematické.

„Nemáme tu osadu s typickými drevenými chatrčami. Väčšinou ide o starousadlíkov. To znamená, že ľudia ich poznajú už celé generácie, vedia, že ich starí rodičia ešte makali na železnici,“ vraví Brázda.

Nedávno mesto vynovilo budovu úradu práce a rozšírilo základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským s cieľom odstrániť dvojzmennú prevádzku.

Historický okamih

Do Čiernej nad Tisou prišli počas výkonu funkcie všetci prezidenti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej, s výnimkou Petra Pellegriniho. V roku 1968 sa tu konalo historické rokovanie pred augustovou okupáciou.

Práve tu sa na prelome júla a augusta 1968 konalo osudové stretnutie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom. Bývalý Železničný kultúrny dom je v posledných rokoch dejiskom augustových spomienok. Dnes je táto budova v dezolátnom stave a chátra.