Terchovská muzikantka, ktorú poznalo celé Slovensko, hľadá miesto vo filme
Terchovská muzikantka Martina Bobáňová: Od detskej slávy k práci za kamerou
Martina Bobáňová sa ako šesťročná objavila v televíznej šou Slovensko má talent, kde si svojou bezprostrednosťou získala priazeň divákov a spropagovala terchovské ľudové umenie. Folklór, ktorý ju sprevádza od detstva, zo svojho života nevypustila, no ešte viac ju láka svet filmu a televízie.
Dnes študuje filmovú a televíznu produkciu na VŠMU, pracuje pri nakrúcaniach a skúsenosti získava aj v castingovej agentúre Charlie Brown. V rozhovore spomína na roky po televíznom Talente, detstvo pod drobnohľadom verejnosti aj na to, ako ju rodičia chránili pred negatívnou stránkou popularity.
„Áno, spoznávajú ma, čo ma neprestáva prekvapovať a stále ma to teší,“ odpovedá na otázku, či ju ľudia na ulici ešte poznajú. Prvé roky po Talente boli podľa jej slov veľmi náročné – na vystúpenia chodili aj niekoľkokrát do týždňa cez celú republiku. „Skombinovať školu, vystúpenia a všetky krúžky, na ktoré som chodila, dalo celkom zabrať, ale mňa všetky tieto aktivity bavili a robila som ich s radosťou,“ hovorí.
Televíznu popularitu vníma pozitívne. „Keďže som v tom čase mala šesť rokov, vnímala som to celé ako hru a nejako extra ma to nestresovalo. Práve naopak. Vystupovanie na verejnosti ma naučilo byť spontánna, uvoľnená, pohotová, zároveň som vedela improvizovať.“
Rodičia ju chránili najmä pred urážlivými komentármi na internete a hanlivými článkami. „Ja ako dieťa som tento online hate nikdy nepocítila a spätne som za to veľmi rada a ďakujem mojim rodičom,“ uvádza.
Folklóru sa venuje aj dnes, vždy, keď jej to čas dovolí. Začala, keď mala tri roky, a jej najintenzívnejšie obdobie bolo účinkovanie v Ľudovej hudbe Martinky Bobáňovej až do roku 2020. V roku 2026 sa skupina znovu spojila, tentoraz len s dievčatami, a pôsobí ako spevácke trio Hrdjelečka. Venujú sa prevažne čepčeniam a publikujú folklórny obsah na sociálne siete. „Našim cieľom je uchovávať a prezentovať autentický folklór v mierne upravenej forme, ktorá bude pre divákov stále atraktívna,“ dodáva.
O terchovskej muzike hovorí, že je najviac ikonická svojou energiou a hrdelným spevom. „Je to v podstate taký folklórny heavymetal. Keď ju počúvam, mám pocit, že mi prechádza celým telom, veľmi ma baví a hneď mi urobí náladu.“
Rozhodnutie študovať filmovú a televíznu produkciu na VŠMU padlo v deň oslavy 50. narodenín jej otca. Pôvodne chcela ísť na zubné lekárstvo, nakoniec začala učiteľstvo slovenského jazyka a biológie, ktoré zanechala po jednom semestri. „Vtedy som si uvedomila, že to musím zmeniť a poslala som si prihlášku na produkciu. Na moje prekvapenie ma po prijímačkách vzali. Teraz idem do piateho ročníka a viem, že lepšie som si ani nemohla vybrať.“
Počas štúdia sa naučila veľa o výrobe filmu, no najmä o trpezlivosti, tímovej práci a fungovaní pod časovým tlakom. Praktické skúsenosti získavala priamo na nakrúcaniach, pracovala na viacerých produkčných pozíciách pri filmových aj televíznych projektoch, ako sú Let’s Dance či Pečie celé Slovensko. „Neviem si predstaviť, v ktorej inej práci by som vedela byť 12 až 16 hodín a odísť s úsmevom na tvári,“ tvrdí.
V castingovej agentúre Charlie Brown spočiatku pracovala ako brigádnička, postupne sa vypracovala na koordinátorku komparzu na domácich aj zahraničných projektoch. Najviac si cení film Otec režisérky Terezy Nvotovej. „Postupne by som sa chcela čoraz viac priblížiť k pozícii castingovej režisérky.“
Folklór by nikdy nechcela mať ako povolanie. „Chcem, aby ostal mojou radosťou a najväčším koníčkom, na ktorý sa vždy teším,“ uzatvára s tým, že jej vysnívaným povolaním je práca castingovej režisérky alebo kreatívnej producentky.
