Angličan sa stretne s Argentínčanom a povie: Aha, božia ruka.
Nakrútili najlepší športový film: Keď Angličan stretne Argentínčana, povie: Aha, božia ruka
Po premiére v Cannes žiarili šťastím a prežívali životný zážitok z toho, ako za nimi mnohí diváci chodili a vraveli: toto je najlepší športový film.
Režiséri Santiago Franco a Juan Cabral nakrútili dokument o štvrťfinálovom súboji Anglicko – Argentína na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1986. Nazvali ho jednoducho, The Match. Zápas. Pre nich, Argentínčanov, priniesli dva góly Diega Maradonu najkrajšie chvíle v živote a chceli o tom vypovedať celému svetu.
Boli si vedomí, že celý svet ich už videl mnohokrát. No oni sa postarali o to, aby teraz, po štyridsiatich rokoch, videl aj ich kontext. V archívoch pozbierali detaily zo života hráčov, trénerov, rozhodcov, ale aj vojakov, ktorí museli narukovať do vojny o Falklandy, že keď sa nakoniec tie góly v ich filme objavia, pocit z nich je celkom nový, iný, nečakaný.
„Verili sme, že z toho môže vzniknúť niečo krásne,“ vraveli v Cannes. Zápas teraz do svojho programu získal piešťanský festival Cinematik a budúci týždeň príde aj do slovenskej distribúcie pod názvom Zápas storočia.
Juan Cabral priblížil, že pri príprave mysleli aj na tých, čo o zápase nevedia nič. „Pre nás je to najväčší zápas všetkých čias. No aby aj ostatní pochopili jeho silu, chceli sme ho vysvetliť od úplného počiatku,“ uviedol.
Santiago Franco dodal, že film sa začal darčekom. Juan mu na narodeniny daroval knihu Andrésa Burga El Partido. „Vravím, poďme nakrútiť dokument. Netušil som, že si jednu kópiu kúpil aj pre seba a že v hlave už rozvíjal ten istý nápad,“ povedal Franco.
Cabral doplnil, že keď si uvedomili blížiace sa 40. výročie zápasu, úsilie zintenzívnili. Trvalo to rok a pol.
O náročnosti hľadania archívnych záberov Cabral povedal, že výzvou bolo, aby bol dokument elegantný, rovnako elegantný ako Maradonov druhý gól. „Preto keď vo filme príde tento moment, najprv ho vôbec neukážeme. Bola to mimoriadne dramatická pasáž, postupne sme ju vrstvili. Tým, že sme sa mu vyhýbali, pridávali sme mu váhu,“ vysvetlil.
Franco uviedol, že z technického hľadiska na tom pracoval tím štyroch archivárov. „Produkčnú spoločnosť sme si nazvali Industrial Milagro, čo možno preložiť ako Továreň na zázraky, pretože na zázraky naozaj veríme,“ povedal.
Ako príklad náročného archívneho záberu uviedol fotografiu rozhodcu. „Kontaktovali sme argentínske veľvyslanectvo, niekto išiel až k rozhodcovi domov. Jeho fotografiu sme napokon získali asi tri týždne pred dokončením filmu,“ povedal Franco.
Cabral prezradil, že anglických hráčov presvedčili úprimnosťou. „Pamätám si videohovor s Petrom Shiltonom. Desať rokov som žil v Londýne, mám v Anglicku veľmi dobrých priateľov, začal som náš rozhovor. Presvedčil som ho, že máme záujem nakrútiť tento film s absolútnym rešpektom voči nim,“ uviedol.
Franco doplnil, že vo filme chceli mať dvoch rozprávačov. „Gary Lineker je tlmočníkom anglickej strany príbehu, Jorge Valdano tej argentínskej. Obaja sú fantastickí rozprávači, tak trochu filozofi,“ povedal.
