Predali byt, kúpili chátrajúci dom: Nemal základy, čakali sme, či spadne
Predali byt, kúpili chátrajúci dom na strednom Slovensku: Nemal základy, čakali sme, či to spadne
Mladá učiteľka Barbora Hárezníková sa s manželom rozhodla opustiť mesto a presťahovať sa do hornatej dediny na strednom Slovensku. K rozhodnutiu prispela diagnóza Aspergerovho syndrómu u ich syna aj dlhodobá skúsenosť s neplodnosťou. Cítili, že chcú zmeniť tempo života.
Rodina spočiatku nerozumela, prečo kúpili chátrajúci dom, ktorý bolo treba kompletne prerobiť. Kľúče dostali koncom mája a v dome chcú bývať už koncom novembra.
Dom v hornatom prostredí pri svokrovcoch
Domček kúpili v Banskobystrickom kraji, v dedinke pri okresnom meste. Barbora pochádza zo Zvolena. Presné miesto nezverejňuje, pretože na stavbe majú „deň otvorených dverí“, kým rekonštruujú. Dom stojí v hornatom prostredí, v tej istej obci, kde bývajú svokrovci. Postavený bol v 60. alebo 70. rokoch a vyžadoval kompletnú rekonštrukciu. Rodina zatiaľ býva u svokrovcov.
Barbora priznáva, že bola skôr mestský typ. Byt si kúpili na hypotéku pred viac ako piatimi rokmi, bol takmer kompletne prerobený, chýbala už len elektrika. „Už keď sme ho kupovali, váhali sme, lebo ceny bytov boli vysoké, no ja som bola mestský typ človeka. Nevedela som si predstaviť život na dedine,“ hovorí.
Rozhodla neplodnosť aj diagnóza syna
Najväčším faktorom bola neplodnosť a Aspergerov syndróm u syna. Obaja sú vyučení učitelia. Manžel dlhé roky pracoval ako asistent učiteľa pri deťoch s autizmom, Barbora ako vychovávateľka, momentálne je učiteľka v materskej škole. Manžel už v školstve nepracuje.
„Obidvaja sme vedeli, že pri takejto diagnóze nášho syna by bolo najlepšie, keby sme bývali niekde na dedine. V pokoji, aby mal pokoj a bol v menšom kolektíve,“ vysvetľuje.
O svojich ťažkostiach s neplodnosťou sa rozhodli otvorene rozprávať až vo chvíli, keď rodine oznámili kúpu domu. „Veľmi túžime po veľkej rodine a celé toto obdobie je pre nás psychicky aj emocionálne náročné. Potrebovali sme zmeniť prostredie, štýl života a odpútať sa od neustáleho rozmýšľania nad tým, kam smerujeme,“ dodáva.
Dom s dušou a prírodným kinom
Dom predtým vlastnili ženy, ktoré v ňom zachraňovali psíkov. Neskôr ho kúpila pani z Bratislavy, ktorá si nechala vypracovať projekty, no diagnostikovali jej ťažkú chorobu. Od nej dom kúpil pán právnik, od ktorého ho získali oni. „Vedeli sme, čo je ten dom zač, pretože manžel pochádza z dediny, kde sa nachádza,“ hovorí Barbora.
Ako najčarovnejšie opisuje okolie domu. „Okolo ôsmej či deviatej večer za dom zvyknú prísť srnky alebo jelenice, vtedy vďaka nim máme hotové prírodné kino. Zvieratá sa už vôbec neboja, sú na ľudí zvyknuté,“ hovorí.
Dom nemal základy
Pri vyberaní starých dlažieb zistili, že celý dom je podložený len hlinou. „Dom nemal spravené žiadne základy. Nemal žiadne oporné základy okolo domu, len zabíjané skaly. Keď bager začal odhrňovať podklad okolo domu, videla som, ako sa skaly posúvajú pod spodok domu. Čakala som, kedy to spadne,“ opisuje Barbora.
Skaly museli vybrať do hĺbky okolo 35 centimetrov, okolo domu sa kopalo do hĺbky jedného metra. Všetko ručne vybetónovali, pretože na pozemok sa cez prístupový most nedostalo auto s betónom. Problémom bol aj eternit. Základy, opravy a likvidácia materiálu urobili najväčší škrt v rozpočte.
Prerábka ako skúška vzťahu
Napriek komplikáciám veria, že do konca novembra budú v dome bývať. „Keď sa chce, tak sa dá. Môj muž na dome pracuje od rána do večera. Vždy, keď nie je v robote, tak je tam a pomáha murárovi. Robia na tom len oni dvaja,“ hovorí Barbora s tým, že občas príde pomôcť svokor.
Manžel po odchode zo školstva pracuje ako montážny pracovník a vyrába revízne dvierka. Prerábku starého domu považuje Barbora za obrovskú skúšku vzťahu. „Povedali sme si s manželom, že keď prežijeme toto, prežijeme už všetko,“ uzatvára.
