Nech je nám august 1968 mementom

Nech nám je august 1968 mementom

Odmietnime normalizáciu a bráňme sa všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. Tento apel je zvlášť aktuálny v kontexte stále živého spomienkového odkazu, ktorý zanechala okupácia Československa a následný proces normalizácie, ktorý sa začal už v apríli 1969, po smutne známej plenárke ÚV KSČ vedený Gustávom Husákom. Normalizácia znamenala čistku slobôd a potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu, pričom táto etapa v našich dejinách ostáva varovným signalizátorom nebezpečenstva pre demokraciu.

Aj keď dnes, 58 rokov po týchto udalostiach, by sme si mohli myslieť, že ide len o historický moment, opak je pravdou. Situácia na Slovensku sa podobá tej dobe viac, než by sme chceli pripustiť. Chovanie mnohých politikov a úradníkov, ktorých činy verne kopírujú metódy normalizačného režimu, by malo byť pre každého občana alarmujúcou výstrahou. Každý, kto sa ocitol v konfliktnej situácii – či už ide o kultúrne inštitúcie, nezávislých novinárov alebo justičných činiteľov – zažil niečo, čo nám silne pripomína minulosť.

Otázka, prečo sme sa dali znormalizovať, je zložitá. V súčasnosti stále máme množstvo demokratických slobôd, ktoré sme počas normalizácie nemali. Avšak, tendencia k normalizácii je alarmujúca. Žijeme v okamihu, keď si musíme uvedomiť, že sloboda a spravodlivosť nie sú len výhody, ale aj zodpovednosť. Preto je dôležité zamyslieť sa, akými mechanizmami sa prehlbuje táto normalizácia a prečo jej mnohí čelíme občiansky povzbudení.

Naša kolektívna pamäť by nemala zabudnúť na to, že normalizácia bola de facto stav, v ktorom sa potláčali základné ľudské práva a slobody v mene ‘normálnosti’. Tento termín bol nesprávne aplikovaný na krutovládu jednej strany, kde strach a poslušnosť dominovali nad pravdou a spravodlivosťou. Mohli sme vtedy zvrátenosť tohto systému pozorovať, ale bez skutočného odporu a protestu sa naša občianska identita zo seba stala súčasťou systému.

Prežili sme túto etapu, avšak nie všetci sa zo svojich postojov a reakcií môžeme hrdinstvom pyšniť. Je potrebné sa zamyslieť, akú cenu sme za svoje prežitie zaplatili a prečo by sme to nemali opakovať. Naučili sme sa, že akceptácia lži vedie k tomu, že sa naše životy stávajú abnormálnymi a bežným sa považuje to, čo by vlastne normálne byť nemalo. Často ide o volenie pohodlného konformizmu namiesto aktívneho presadzovania pravdy a zodpovednosti vo našej spoločnosti.

Už teraz je dôležité odmietnuť akýkoľvek únik smerom k normalizácii a brániť slobode a demokracii. Nech sa títo výzvy netýkajú iba politiky, ale aj ochrany našich práv, hodnôt a komunity. Máme v rukách historickú kapitálu – naše snahy a odhodlanie môžu ovplyvniť dnešnú realitu i budúcnosť. Je na čase konať a odhodiť pasívne postoje, aby sme zajtra nemuseli čeliť novým výzvam normalizácie, na ktoré tak ľahko zabúdame.