Zažil šesť tragédií, po 46 rokoch odchádza. Obľúbený rušňovodič na rozlúčkovú jazdu nikdy nezabudne.
Po 46 rokoch na železnici sa obľúbený rušňovodič Milan Bátora lúči so svojou prácou
Milan Bátora, ktorý venoval takmer polovicu svojho života železnici, sa po 46 rokoch pôsobenia lúči so zamestnaním ako rušňovodič. Jeho kariéra, zahájená na historickej mašine, sa ukončila na netradičnej rozlúčke v rušňovom depe v Prievidzi, kde úspešne splnil svoj profesijný cieľ a stal sa uznávaným kolegom a priateľom.
Profesionálne úspechy a osobný prístup
Bátora bol známy nielen svojimi technickými zručnosťami, ale tiež prístupom k práci. Kolegovia na ňom oceňovali jeho ochotu poradiť a pomôcť, kedykoľvek to bolo potrebné. „Nikdy nenechal pokazený vlak v poli, vždy vedel, ako zabezpečiť, aby cestujúci bezpečne dorazili do cieľovej stanice,“ povedal Milan Taraba, kolega z práce. Tento šalát súcit a zmysel pre zodpovednosť robil z Bátoru osobnosť, ktorú si ľudia vážili nielen ako profesionála, ale aj ako priateľa.
Nostalgická jazda a spomienky na minulosť
Na jeho posledný deň v práci mu kolegovia pripravili nostalgickú jazdu historickým motorovým vlakom do Nitrianskeho Pravna, kde jeho kariéra začínala. Tento výlet, aj keď už osobné vlaky na tejto trati nepremávajú, bol plný spomienok a dojímavých momentov; mnohí cestujúci si túto retro jazdu vychutnali. Po návrate do depa nasledovalo posledné posedenie pri guláši, kde sa s Bátorom rozlúčili v pohodovej atmosfére.
Náročnosť povolania a osobné obete
Milan Bátora hovorí o náročnosti svojho zamestnania, ktoré si vyžaduje znalosť rozsiahlej legislatívy a technických predpisov. „Môj výcvik trval dva roky, bolo to zdĺhavé, ale učenie bolo kvalitné,“ spomína Bátora na svoje začiatky. Zároveň si uvedomuje, že dnešní rušníci majú menej podrobného výcviku, ktorý však nie je dostatočne dôkladný. Jeho zamestnanie zahŕňalo okrem iného aj prácu na zmeny, kedy sa musel prispôsobiť nepravidelným pracovným hodinám. „Kým iní spia, ja vstávam aj o druhej ráno, aby som stihol svoj ranný vlak,“ vysvetľoval svoje každodenné výzvy.
Tragické momenty a silný charakter
Počas svojej dlhej kariéry zažil Bátora šesť tragických nehôd, pri ktorých zomreli ľudia pod kolesami vlakov. „Vodiči sú dnes nepozorní; rušňovodič len ťažko môže zrážke zabrániť, keďže vlak je obrovská masa, ktorú nemôže rýchlo zastaviť,“ dodáva Bátora s pochopením pre ťažké situácie, s ktorými sa musel vyrovnávať. Jeho vášeň pre železnice a rešpekt k väčšej zodpovednosti, ktorú táto práca so sebou niesla, však nikdy neoslabil.
Budúcnosť po železnici a osobné ambície
Na dôchodku sa Bátora teší na zaslúžený odpočinok a plány na starostlivosť o svoju záhradu a ovce vo Veľkej Lehôtke. Aj keď sa lúči so železnicou, jeho láska k vlakom a kolegom zostane navždy zapísaná v jeho srdci. „Mašiny a kolegovia mi budú veľmi chýbať. Práca rušňovodiča bola zodpovednosť, ktorú som mal rád,“ uzatvára s nostalgiou.
