Viac ako 96 percent nákladných áut v Európe stále používa naftu.
Dominancia nafty v nákladnej doprave v Európe
Podiel nákladných vozidiel poháňaných naftou v Európe zostáva na alarmujúco vysokej úrovni, pričom presahuje 96 percent. To poukazuje na pokračujúcu dominanciu tohoto klasického paliva v odvetví, hoci alternatívne zdroje energie a elektromobilita začínajú naberať na popularite. Napriek tomu elektrické nákladné automobily stále tvoria len 0,3 percenta celkového trhu, čo naznačuje, že prechod na čisté energie a moderné technológie sa odohráva pomaly.
Elektrifikácia a alternatívne palivá
V posledných rokoch sa v súvislosti s ekologickým prechodom do popredia dostávajú aj iné palivá, najmä tie s nízkou uhlíkovou stopou. Medzi najvýznamnejšie alternatívy patrí hydrogenovaný rastlinný olej (HVO), ktorý je vyrábaný z použitých olejov a rastlinných tukov. Tento typ paliva možno bez problémov používať v existujúcich naftových motoroch, čím sa otvorí cesta pre dopravcov, ktorí môžu znižovať emisie bez nutnosti okamžite meniť flotilu.
Obmedzenia a výzvy v prechode na HVO
Napriek jeho potenciálu má HVO určité obmedzenia, pretože množstvo surovín potrebných na jeho výrobu je limitované. To znamená, že nie je reálne očakávať, že by toto palivo mohlo úplne nahradiť naftu. Môže sa však zmýliť s bionaftou B100, ktorá vzniká iným procesom a vyžaduje si úpravy motorov pri chladnejšom počasí, čím môže spôsobiť problémy s prevádzkou.
BioLNG ako ďalšia alternatíva
Ďalšou významnou alternatívou je bioLNG (stlačený biometán), ktorý je vyrobený z obnoviteľných zdrojov. Na súčasnom trhu s LNG nákladnými vozidlami v Európe jazdí približne 2 500 z 15 000 takýchto vozidiel na bioLNG. Avšak, limity pre jeho výrobu sú opäť spojené s dostupnosťou obnoviteľných surovín, čo predstavuje prepravným spoločnostiam ďalšie prekážky.
Pomalá obmena vozových parkov
Prechod na nové technológie kotví v pomalých postupoch, keďže priemerný vek nákladných vozidiel v Európskej únii je približne 14 rokov, pričom na niektorých miestach prekonáva 20 rokov. V takýchto podmienkach je ťažké očakávať rýchlu modernizáciu flotíl. Rovnako aj rozvoj infraštruktúry sa značne líši medzi západnou a strednou či východnou Európou, kde dopravcovia čelí problémom a vyšším nákladom, čo situáciu komplikuje.
Potenciál dvojrýchlostnej dekarbonizácie
Ak nezískame dostatočné investície do modernizácie a ekologických technológií, hrozí nám vznik dvojrýchlostnej dekarbonizácie. To by mohlo oslabiť konkurencieschopnosť firiem v východnej Európe a spôsobiť hlboké ekonomické rozdiely v rámci celého kontinentu.
