Len pre niekoľkých nadšencov je folklór aj živobytím. Väčšina mladých tancuje pre radosť, hovorí folklóristka.

Väčšina mladých tancuje pre radosť, folkloristka zdôrazňuje vášeň a oddanosť

Folklór predstavuje pre mnohých mladých ľudí nie len hobby, ale aj dôležitú súčasť ich života, aj keď z tohto umenia sa nedá živiť. Nikola Polkorábová, tanečníčka vo Folklórnom súbore Rozsutec, sa folklóru venuje už štrnásť rokov. Napriek tomu, že sa mu plne nevenuje profesionálne, zdôrazňuje, ako veľa času a energie investuje do tréningov a vystúpení. „V folkoristických súboroch sa treba naučiť veľa, čo si vyžaduje značný časový manažment,“ hovorí Nikola.

V súbore trénuje dvakrát do týždňa, pričom každé stretnutie trvá od šiestej do deviatej hodiny večer. Počas tréningov sa sústredí na rozcvičky, učenie nových choreografií a konečné prípravy na vystúpenia. „Súbor prezentuje kultúru rôznych slovenských regiónov, ako sú Myjava, Zemplín či Kysuce,“ objasňuje. Každý člen súboru si prispôsobuje kroje podľa regiónu, z ktorého tanec pochádza, čo pridáva na bohatosti a variabilite vystúpení.

Práca v folklórnom súbore nie je jednoduchá. Mladí tanečníci musia čelili náročným choreografiám a zároveň si udržať rovnováhu medzi školou, prácou a osobným životom. Mnohí z nich študujú na vysokých školách a ešte si hľadajú aj čas na brigády. Nikola priznáva, že zvládnuť všetky povinnosti vyžaduje skvelý „time-management“. „Snažím sa venovať víkendy sóboru, aby som si mohla užiť spoluprácu s kolegami a nevziať si školské povinnosti do týchto dní,“ dodáva.

V súbore sú výnimočné nielen výkony tanečníkov, ale aj silné priateľské väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. „Trávime spolu množstvo času, čím si vytvárame hlboké priateľstvá a vzájomnú podporu. Aj keď existujú chvíľky napätia, je to normálne,“ hovorí Nikola. Počas spoločných tréningov sa učia nielen tancovať, ale aj komunikovať, čo postupne vedie k budovaniu dôvery a tímového ducha.

Napokon, súbor nie je len miestom pre tanec, ale aj centrom zábavy a jednej veľkej komunity, ktorá združuje ľudí s podobnými záujmami a vášňou pre folklór. „Väčšina z nás sa súboru venuje, lebo nás to napĺňa. Chceme byť na javisku a predávať našu kultúru, a hoci to nie sú profesionálne zastúpenia, každý z nás vkladá do tanca svoje srdce a dušu,“ uzatvára Nikola s nadšením.