Marci Shore: Úprimne nerozumiem, ako môže niekto v strednej Európe sympatizovať s Putinom
Marci Shore: Neschopnosť porozumieť sympatiám k Putinovi
Historička Marci Shore, známa svojou otvorenosťou k používaniu termínu „fašizmus“, sa počas svojej nedávnej návštevy Bratislavy zamýšľala nad tým, ako je možné, že niektorí ľudia v Strednej Európe prejavujú sympatie k ruskému prezidentovi Vladimiru Putinovi. V rozhovore vysvetlila, že pred desiatimi rokmi, keď sa Donald Trump dostal do popredia, mnohí považovali za hysterické či nezodpovedné označovanie jeho praktík ako fašizmu. Avšak Shore tvrdí, že v súčasnej dobe nezostáva iný termín na popisovanie toho, čo sa deje, a preto má svoje argumenty opreté o historický kontext, ktorý by mal zosvetliť podstatu autoritárstva, s ktorým sa stretávame v súčasnej politike.
V rámci svojej prednášky a diskusie zdôraznila, akú obrovskú úlohu zohráva emocionalita vo vnímaní vlastenectva v Maďarsku, kde Viktor Orbán transformoval pojem národného hrdinstva na politickú zbraň. V posledných rokoch sa v Maďarsku vlastenectvo spája s nenávisťou voči liberálom, LGBTQ+ komunite a Ukrajine. Shore sa pýta, čo by malo vlastenectvo znamenať v liberálnych demokratických hodnotách, pričom zdôrazňuje potrebu inkluzívneho občianskeho vlastenectva založeného na spoločných morálnych hodnotách, a nie etnickej diskriminácii. „To posledné, čo potrebujeme, je vlastenectvo postavené na rase,“ varuje.
Špeciálne sa dotkla kríz, ktoré zažívajú regióny ovplyvnené Trumpovou politikou, kde sa do popredia dostávajú otázky mužskej identity, pričom ekonomické zmeny a zanikajúce pracovné miesta najviac zasahujú rodiny v znevýhodnených oblastiach, ako je Apalačské pohorie v USA. Zmeny, ktoré prišli so zánikom priemyslu a zatvorením fabrík, prispievajú k pocitom frustrácie a beznádeje, pričom Trump vie tieto emócie zneužiť vo svojej prospech.
„Keď navštevujem rodinu v Ohiu, presúvam sa cez Trumpovu krajinu, kde sú billboardy oslavujúce jeho politiku a všetko, čo reprezentuje. To je memento pre nás všetkých,“ konštatuje Shore, ktorá sa s rodinou presťahovala do Kanady po návrate Trumpa do Bieleho domu, utvrdená v presvedčení, že akademické prostredie v USA už neponúka bezpečný priestor pre voľnú diskusiu.
Shore tiež hovorí o fakte, že akademické inštitúcie, ktoré mali byť centrom vzdelávania a pokrokových myšlienok, čelili režimom, ktoré sa snažili o potlačenie slobody slova. „Nie je to iba otázka univerzít, ale celej spoločnosti, pretože sloboda a dôstojnosť sú ohrozené vo všetkých aspektoch života,“ dodáva.
Na záver zdôrazňuje, že obrana demokracie musí prichádzať z pevných základov, ktoré budú schopné odolať rôznym formám populizmu a autoritárstva. Inštitúcie a spoločenské činitele sú kľúčovými v boji proti týmto hrozbám, ale je potrebné, aby aj jednotlivci vo svojich komunitách našli odvahu a vytrvalosť postaviť sa proti negatívnym trendom, ktoré ohrozujú demokratické hodnoty.
