Nové eurofondy, staré chyby. Ide o 20 miliárd eur.
Nové eurofondy, staré chyby: Investície vo výške 20 miliárd eur
V súvislosti so slovom eurofondy si väčšina občanov okamžite spomenie na projekty, ako sú zrekonštruované školy, vybudované cyklotrasy a niekoľko penziónov, ktoré sa v mediach často spájajú s témami korupčných káuz. Tento obraz však nie je spravidla typický pre všetky krajiny v rámci Európskej únie, kde iba naša krajina čelí takýmto získaným asociáciám.
Aktuálne je na stole dôležitá debata o tom, akým spôsobom Slovensko využije prostriedky z eurofondov v nasledujúcom sedemročnom období. Podľa návrhu Európskej komisie by krajina mala obdržať približne 19,9 miliardy eur. Kľúčovým faktorom bude pochopenie procesu, prostredníctvom ktorého budú eurofondy distribuované – čím lepšie občania porozumejú, tým efektívnejšie budú dohliadať na rozhodovanie verejných činiteľov.
V rámci pripravovanej sumy sú obsiahnuté prostriedky na zníženie regionálnych rozdielov, poľnohospodárske projekty, rozvoj miest a vidieka. Sľubuje sa aspoň 10,25 miliardy eur, ktoré majú putovať do menej rozvinutých regiónov. Zároveň však existuje riziko, že o týchto peniazoch nezískajú rozhodujúce slovo samy regióny, ale viaceré subjekty, ktoré pred nimi odporujú.
Taktiež treba vziať do úvahy, že o tieto financie sa bude uchádzať omnoho viac aktérov ako doposiaľ. EÚ prišla s novým dôrazom na konkurencieschopnosť, obranu a bezpečnosť, pričom obce a župy čelí výzve vybojovať si presne určené garancie na územnú distribúciu dostupných prostriedkov. Ak si obce a regióny nevynútia jasný podiel, hrozí, že ich prístup k financiam sa môže zúžiť skôr, než zvýšiť.
Slovensko má na predloženie plánu Únii termín do 31. januára 2028, pričom ide o jediný pokus, čo predstavuje menej času na prípravu ako v minulosti. Takisto tu existuje obava, že s redukciou časového okna klesá aj priestor na kvalitné rozdiskutovanie a prípravu plánov, na ktorých realizáciu bude potrebné určiť viacero dôležitých priorít.
Národný a regionálny partnerský plán
V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu dokument, ktorý sa nazýva Národný a regionálny partnerský plán – NRPP. Je to nová sedemročná investičná stratégia, ktorej cieľom je zadefinovať, kam budú eurofondy smerovať: či ide o inovácie, dopravu, zdravotníctvo, energetiku, bývanie, alebo regionálny rozvoj.
Novinkou však je, že financie zo eurofondov sa teraz budú viazať na konkrétne reformy a míľniky. To znamená, že krajina si musí dopredu stanoviť, aké reformy plánuje realizovať, a eurofondy bude mať k dispozícii iba po splnení týchto predpokladov. Tento mechanizmus pre transformáciu zoznamu ideálnych projektov na reformnú agendu sa stáva zdrojom obáv, najmä pri vedomí utajovania transformácie, keďže ak sa reformy nesplnia, fondy sa k Slovensku nikdy nedostanú.
Reflexia súčasnosti a zkušenosti z minulosti
V kontexte predchádzajúcich rokov 2021 až 2027, kedy bol proces implementácie eurofondov na ministerstve investícií kontinuálne spomalený, sa otvára otázka, či sa Slovensko poučilo z predchádzajúcich chýb, keďže ministerstvo vedie Samuel Migaľ, ktorý čelil opakovaným kritikám už za stav sektora.
Súčasne ministerstvo vyhlasuje, že čerpanie sa zlepšilo, avšak mnoho z týchto čísel sú založené na zálohových platbách a presunutí priorít bez financovania skutočných projektov, ktoré by okrem vecného zmyslu mohli priniesť aj reálny ekonomický prínos. Rozdiel medzi skutočnými a predpokladanými projektmi sa musí podrobiť dôkladnej analýze a hodnoteniu, aby sa neoficiálna prax s korupciou a byrokraciou konečne ukončila.
