Čo robíš, SIS? Užívaš si letnú dovolenku?
Slovenská informačná služba: Otvorená výzva na zmenu
V súčasnosti je na slovenskej politickej scéne jasne viditeľná potreba zreformovať Slovenskú informačnú službu (SIS). Po nepokojoch a personálnych krízach sa zdá, že riaditeľ Pavol Gašpar nemôže zaručiť úplnú dôveryhodnosť tejto inštitúcie. Jeho prístup pripomína skôr prakické metódy z mafiánskeho podsvetia, než strategické myslenie, ktoré by sa očakávalo od vedúceho tajnej služby. Napriek tomu, že v SIS pracujú aj kvalifikovaní odborníci, prešľapy v riadení a otázky okolo personálnych zmien sťažujú situáciu.
Jeden z najvážnejších problémov, ktorým sa SIS aktuálne zaoberá, sú interné obvinenia a odchody kľúčových pracovníkov, ktorí sa stali predmetom sledovania – ako príklad sa uvádza plukovník Juraj Kulik, ktorého odchod bol spätý s kontroverziami. Obavy o transparentnosť a procesy v SIS sú teda na mieste, pričom trvalá absencia aktuálneho prehľadu o činnosti služby zaslúži osobitnú pozornosť. Zatiaľ čo z dokumentov za minulý rok vyplýva, že SIS sa snaží o maximálne informovanie verejnosti, reálne výsledky sú skôr skromné.
Rovnakým spôsobom sa SIS od ostatných spravodajských služieb nepribližuje, čo môže viesť k stagnácii a nedostatočnej adaptabilite vo svetle moderných hrozieb. Napríklad česká BIS efektívne komunikuje so svojou verejnosťou a robí nábory, ktoré by považovali za dôležité pre udržanie profesionálneho personálu. SIS by sa mala viacej zamerať na popularizáciu svojej činnosti a nábor schopných odborníkov, keďže momentálne aktualizované pracovné pozície sú nedostatočné. Rovnako ako vedúce postavenia pre bezpečnostných expertov či analytikov, vyžadujú SIS odhaľovanie a manažovanie rôznych hrozieb, vrátane kybernetických útokov a terorizmu.
Ako nevhodnú sa javí potreba hľadať toľko rôznych profilov v personálnom obsadení SIS. Z tejto perspektívy by sa mohlo zdať, že tajná služba je na pokraji kolapsu, a hľadanie kresiel pre byrokratov naznačuje vážne personálne problémy. V prípade straty dôvery verejnosti sa k dnešnému dňu len veľmi ťažko získava profesionalita, a to je situácia, ktorá by mala vzbudiť serióznu diskusiu medzi politikmi a občanmi.
Otázka reformy tajných služieb je predovšetkým zložitá, a preto by sa mala zohľadniť celá verejná agenda. Napríklad, zatiaľ čo v iných krajinách sa zavádzajú nové prístupy a metodológie pre školenie zamestnancov tajných služieb, na Slovensku je to výrazne pomalé. Vznikajúce programy, ako magisterský stupeň na vojenskej akadémii v Paríži, ktoré sa zameriavajú na analýzu a strategické spravodajstvo, by mali inšpirovať aj slovenské školy a politickú scénu.
Pri rozvoji SIS musí byť zvolený prístup, ktorý nebude len existovať, ale aj rozširovať svoje mechanizmy a aktivitu. Treba sa zamyslieť, ako budú zapojené inštitúcie fungovať a aké kroky sú potrebné na vybudovanie dôvery týkajúcej sa ochrany občanov. Bez aktivít tajnej služby v rámci prevencie alebo detekcie zložitých bezpečnostných hrozieb mimo hraníc Slovenska sa obávame, že SIS upadá do zapomenutia. Ak bude Riaditeľ SIS a jeho tím smútiť len za letnými dovolenkami a ignorovať zásadné zmeny v bezpečnostnom prostredí, hrozí, že celá táto inštitúcia stratí svoju podstatu a dôveryhodnosť. Čo je ďalší krok vo vývoji SIS? Možno je načase zvažovať úplnú revitalizáciu a znovu definovať jej úlohu v súčasnej spoločnosti.
