Kauza zonácie sa ešte neskončila.

Problematika zonácií národných parkov na Slovensku

Aktuálny stav zonácií národných parkov v Slovenskej republike vyvoláva rozporuplné reakcie. Minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý sa pokúša ukázať, že odpor voči zonáciám vychádza len od jeho štátneho tajomníka Filipa Kuffu, však čelí kritike zo strany ochranárov, vedcov a Európskej komisie.

Nesúlad so zákonmi a medzinárodnými záväzkami

Podľa argumentov ochranárov a vedcov zonácie nedodržujú národné legislatívy a európske právo, nezhodujú sa so zásadami ochrany svetového dedičstva UNESCO a neposkytujú záruky pre dodržiavanie záväzkov Slovenska. Výhrady sú zamerané aj na nedostatočnú komunikáciu s odbornou verejnosťou, ktorá je nevyhnutná pre efektívne navrhovanie zonácií.

Protest a odpor voči prijatým návrhom

Skupina 60 expertov a expertiek vo februári 2026 zaslala súbor požiadaviek a varovaní, ktorý obsahoval 16 hlavných okruhov. Ako sa ukázalo, predkladatelia týchto návrhov neakceptovali takmer žiadne z týchto výhrad, čo vyvolalo ďalší odpor a nespokojnosť, pričom ochranári upozorňujú na nedostatočné zlepšenia v znení zonácií oproti predchádzajúcim návrhom.

Prípad štátnej Zóny TANAP

V oblasti Tatranského národného parku sa podarilo odstrániť niektoré absurdnosti z predchádzajúcich návrhov a zabezpečiť, že podiel bezzásahovej A-zóny prevyšuje polovicu rozlohy parku. Tento stav spĺňa medzinárodné kritériá IUCN a požiadavky Envirostratégie 2030. Avšak, eliminovať záujmy developerov sa nepodarilo, čo odzrkadľuje ich spokojnosť s prijatou zonáciou.

Problémy s inými národnými parkami

Iné národné parky, ako NAPANT a Malá Fatra, majú však v porovnaní s tanečným parkom väčšie problémy. Aj keď došlo k rozšíreniu bezzásahových zón, v Malej Fatre sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú ochranu pre kompletné doliny. Zónácie sa ukazujú ako neprijateľné nielen pre Slovensko, ale aj pre Brusel, s minimalizovaným percentom A-zóny.

Výzvy zo strany Európskej komisie

Po schválení zón od 1. júla 2026 vláda prijala uznesenie, ktorým sa snažila zvrátiť doterajšie dosiahnuté ciele v rámci reformy národných parkov. Minister Taraba sa dostal pod tlak, keďže Európska komisia môže byť prísna voči prijatým zónam, ktoré sa zdajú byť v rozpore s opravnými nárokmi na ochranu prírody. Kauza zonácie sa teda nekončí a situácia ostáva veľmi napätá.